Radio Plostin Punk YouTube kanal Plostin Punk FaceBook Stranka Plostin Punk Instagram Stranka Plostin Punk

Aktuálne

02/08/17

25 rokov !

Milí naši fanúšikovia,

tak rýchlo ako ubehlo dvadsaťpäť rokov Ploštín Punku, tak rýchlo sa v minulosti stratil aj náš výročný koncert. Jeho príprava nebola ľahká, no dnes, keď sme si vydýchli, naň často a radi spomíname. Zahrali sme si piesne, ktoré sme neskúšali viac ako dvadsať rokov a sami sme sa čudovali, čo všetko nám pri nich behá po rozume. Pripomenuli sme si neopakovateľné trúbkové sóla Jana Frasňu Kubíčka, ktorý tradične nesklamal a opäť netrafil jediný tón. Rozžiarili sme Jara Maděru, s ktorým sme sa nevideli roky. Najskôr nám rozprával ako v Prahe roznáša balíky, potom, že potlesk, aký sme zožali, za celý svoj život nezažil. Sme radi, že harmonikárka Veronika Motýľová odolala tlaku Jana Frasňu Kubíčka, ktorý ju vyzýval do tanca priamo na pódiu a konečne nás považuje za partiu, ktorej sa nemusí báť! Dva koncerty v Liptovskom Mikuláši sme si naplno užili aj vďaka Vám, ľuďom, ktorí na naše vystúpenia prišli z celého Slovenska. Veríme, že ste sa bavili rovnako ako my a aj v ďalších rokoch nám zachováte svoju priazeň. Pretože bez nej by Ploštín Punk skončil už po svojom prvom vystúpení, nie to, aby si plánoval svoju dvadsiatu piatu sezónu! Ešte raz veľká vďaka a úcta Vám všetkým!

Na narodeninových koncertoch sme slávnostne odpremiérovali, ako darček pre našich fanúšikov video k pesničke " Z Liptova baby ", ktorá má rovnako ako kapela už 25 rokov. Video tvoria nezabudnuteľné momenty, ktoré sme spolu s Vami zažívali na našich koncertoch počas posledných dvoch letných sezón 2015/2016 a ako naše malé poďakovanie sme sa rozhodli, že si ho nenecháme len v našich súkromných archívoch, ale radi sa s ním s Vami podelíme. Tak pozerajte, spievajte, lajkujte, zdieľajte. We are the Ploooštín Punk!

Váš Ploštín Punk !

Zo života kapely...

Milióny našich fanyniek po celom svete, dve na Hutách a jedna v Žiari nad Hronom, sa od minulej soboty (6.6.2015), obliekajú do čierneho. Dôvodom je skutok, aký väčšina kapiel tají. Len Ploštín Punk sa k nemu hrdo hlási a dúfa, že mu prinesie ešte väčšiu popularitu. Jeden z našich dvoch bubeníkov, Ján Javornický, si tento deň vzal za manželku svoju dlhoročnú priateľku Mirku Dzuroškovú. Mirka je právnička a my veríme, že sa so svojim manželom nikdy súdiť nebude. A ak áno, nech mu nechá aspoň tie bubny, ktoré ho roky spájajú s Ploštín Punkom. Vieme, že nás poznáte inak ako v oblekoch, tak  na vysvetlenie. Okolo nevesty a ženícha zľava doprava stoja: romantik Ján Hrdko, ženích-čakateľ Pavel Rak, zadumaný Jozef Fašánok, kravaťák Ján Dzúr, na koláčiky pripravený Ján Droppa,šťastím žiariaci Alino Rak. Basgitarista Tomáš Mastiš do Liptovského Hrádku netrafil, klarinetista Ján Filka sa stratil počas svadobného obradu. A hoci poprel, že ho unieslo UFO, objavil sa až na hostine. Mladomanželom Javornickým želáme veľa šťastia, zdravia, lásky a životnej pohody.

05/20/15

Reportér medzi najlepšími!

Hoci na našich koncertoch najčastejšie vládne bláznivá nálada, každý z členov Ploštín Punku má aj svoju serióznu tvár. Ján Dzúr, ktorého Liptáci poznajú najmä ako zakladateľa a textára skupiny, je reportér, ktorý zbiera novinárske ceny. Vlani ako jeden z dvoch slovenských novinárov vôbec dostal Výročnú cenu Literárneho fondu a tento rok sa opäť zaradil medzi najlepších! Literárny fond mu pred pár dňami udelil Prémiu za novinársku tvorbu, keď ocenil tri jeho reportáže: Verní alkoholu, Gangy detí útočia a Zomierajú skôr. Ján Dzúr, ktorého najviac baví záhradka a cestovanie s vlastnou manželkou, pracuje v časopise Šarm. Ak vás bude niekto týrať, dajte mu vedieť...

04/08/15

20 rokov od krstu 1. CD Nás čaká Hollywood

Dnes, 8. apríla 2015, je to presne 20 rokov, čo sme v Posádkovom dome armády v Liptovskom Mikuláši, krstili naše prvé CD - Nás čaká Hollywood. Krstný otec Pavel Moravec, kamera Palo Ballo. CD-čko sme ešte v ten večer šli pokrstiť aj na (v tom čase) vychýrenú diskotéku Helios do Domu kultúry. Z pôvodnej zostavy v tej dnešnej neúčinkujú len basák Peter "Béďo" Bernadič (s motýlikom) a trubkár Jano "Frasňa" Kubíček. Bubeník Palino Rak mal v tom čase nevinných 12 rokov, no o 4 roky neskôr už s nami krstil našu dvojku: Z Liptova baby...


Tomáš Mastiš

Narodil som sa ako piate a súčasne najmladšie dieťa v našej rodine a keďže v tom čase prekvital zúrivý socializmus, bolo priam predurčené, že chodiť aj do základnej umeleckej školy v mojom prípade nebude možné. Jednoducho, boli by to ďalšie peniaze navyše, ktorých už bez toho bolo dosť málo, a okrem toho, na ZUŠ-ku už chodila sestra. Našťastie po rodičoch som zdedil veľmi dobrý hudobný sluch a ako prvák som nastúpil do triedy, v ktorej naša prvostupňová triedna pani učiteľka sa rozhodla založiť triedny hudobno-spevácky zbor „Zornička“. Pani učiteľka (aj keď v tom čase sme ju volali súdružka učiteľka) vedela výborne posúdiť naše hudobné schopnosti a zároveň bola výborný pedagóg, takže v pomerne krátkom čase sme sa v rámci zboru naučili hrať na zobcovej flaute a spievať v zbore. V priebehu tých štyroch rokov na prvom stupni sa náš zbor vypracoval na poloprofesionálnu úroveň a úspešne absolvoval veľa verejných vystúpení v rámci rôznych kultúrnych podujatí a súťaží po celom Slovensku. Dokonca sme účinkovali v rámci celého jedného dielu, vtedy veľmi populárneho detského TV seriálu „Matelko“. Prišiel druhý stupeň ZŠ a s ním skončil detský zbor a moje hudobné aktivity sa preklopili do roviny hudobného poslucháča hlavne zahraničnej tvorby (od Beatles som prešiel na Pink Floyd a následne na AC/DC a potom rôzne iné rockové skupny: Led Zeppelin, Deep Purple, KISS, Thin Lizzy, Judas Priest, ...). Keď som mal 11 rokov rozhodli sa chalani z našej partie z domu (ktorí boli odo mňa starší najmenej o 5 rokov) založiť si vlastnú hudobnú skupinu. Tak som sa popri nich začal zaujímať o hru na gitare (našťastie španielku sme mali aj doma lebo sestra na gympli chodila aj do turistického a vodáckeho krúžku), a čoskoro ma chalani zo skupiny „KIX“ prijali ako jej právoplatného člena. Malo to len jeden háčik, potrebovali basáka. Prechod z gitary na basu mi však nespôsobil žiadne vnútorné dilema, skôr naopak a basa ma nesmierne zaujala. Bol som podľa môjho veľkého vzoru Steva Harrisa (Iron Maiden) pevne rozhodnutý hrať prstami a nie brnkátkom a začal som cvičiť ako divý (3 až 4 hodiny denne). Keďže dostupnosť ku nejakým školám hry na basu bola takmer nulová, začal som sa učiť podľa rôznych nahrávok kapiel, ktoré som vtedy počúval. Tým som si precvičoval nie len hru samotnú ale aj hudobný sluch a prirodzené harmonické cítenie, lebo veľakrát bolo sťahovanie basovej linky podľa nahrávky veľký kumšt. Na gymnáziu som sa zoznámil s Palom Chodelkom, ktorý vtedy hrával v známej ružomberskej skupine Omikron a ako dobrí kamoši sme okrem chodenia na pivo chodili aj k Palovi počúvať rôzne novinky zo svetovej rockovej hudby, keďže Palo cez rôznych známych nosieval klasické vinylovky z Budapešti (Ešte dobre, že tí Maďari neosprosteli z toho socializmu úplne !). Postupne sme sa prepracovali k založeniu novej skupiny Adalhard, ktorú založil Palo v Bratislave, keďže tam začal študovať na vysokej škole a ja som do Blavy prikvitol po troch rokoch za ním. So skupinou Adalhard síce urobíme profi nahrávku dvoch pesničiek v Opuse, ale podarí sa nám odohrať počas jej existencie len pár koncertov a s nástupom Pala do skupiny „Citron“, skupina „Adalhard“ končí a ja začnem hrávať v skupine „Arrows“ s Ďurom Kupcom, Teom Skovayom a Maťom Máčekom. Keďže Ďuro a Teo ešte hrávajú aj v skupine „Prúdy“ s Palom Hamelom a Marianom Vargom, a v Blave začal fungovať „Rock Pop Jazz klub“, a taktiež vyslovene muzikantská krčma „U koňa“, spoznávam veľa známych osobností Bratislavskej a Slovenskej rockovej hudobnej scény. So skupinou Arrows neskôr nahrávame v štúdiu Ebony podklady na CD a pripravujeme sa na živé hranie do Francúzska, ale nakoniec nám osud nie je priaznivo naklonený a všetko padá, a ja po úspešnom ukončení štúdia na vysokej škole odchádzam z Blavy späť do Ružomberka. Občas si odbehnem víkedovo zahrať do Banskej Bystrice kde sme založili skupinu „Jam“. Je to celkom fajn parta s ktorou chodíme naživo hrávať prevzaté rockové skladby do miestnych pivární a klubov v BB a v bližšom okolí (Zvolen, Sliač, Lučenec). Nevyhýbame sa však ani tvorbe vlastných piesní a dokonca tri skladby nahrávame pre Slovenský rozhlas. Skupina „Jam“ končí po nejakom roku fungovania a mne sa ozve Palo Chodelka a založíme skupinu „Liquid Boogie Roll“ do ktorej nastupuje na poste bubeníka Ďuso Petrus, ktorý sa vrátil z Ameriky ako čerstvý absolvent Musicians Institute. S Liquidom sme začali hrávať hudobne workshopy po predajniach hudobnín IFM Melody, taktiež vystúpenia v rámci hudobných veľtrhov v Prahe a v Bratislave a koncertné vystúpenia či úž sólové, alebo ako súčasť programu v rámci rôznych podujatí a akcií. V čase môjho pôsobenia v „Liquide“ som cez Pala nadviazal aj spoluprácu s Bobom Kantorom, najprv ako štúdiový hráč pri nahrávaní CD pre Slávku Sudorovú a v rámci Bobových hudobných projektov, a neskôr aj ako hráč na živých koncertných vystúpeniach Boba Kantora. S „Liquidom“ okrem verejných vystúpení som nahral tri štúdiové CD a taktiež 15-dielnu televíznu reláciu „GITAROVÁ ŠKOLA“. Taktiež určitý čas chodíme s Palom, Ďusom a klávesakom Vladom Gajdošom hrávať ako sprievodná skupina Dana Junasa. Popri účinkovaní v rámci Liquidu ma telefonicky oslovil Peter „Béďo“ Bernadič, ktorý hľadal za seba záskok do skupiny „Rebro“ z Lipt. Mikuláša, keďže on išiel na čas do Anglicka a skupina sa mala zúčastniť živého vystúpenia v rámci súťažného hudobného festivalu v Košiciach. Po Béďovom návrate z Anglicka a ohlásení ukončenia jeho ďalšieho pôsobenia v „Rebre“, ostávam v kapele ešte asi dva roky počas ktorých absolvujeme niekoľko koncertov a štúdiové nahrávanie CD.

Taktiež po určitom čase odchádzam aj zo skupiny Liquid Boogie Roll a dávam si kratšiu pauzu, v rámci ktorej prichádza ponuka na živé vystupovanie na koncertnom turné s Janekom Ledeckým, z tej však nakoniec z časových dôvodov zíde, keďže som zamestnaný v projekčnej firme v Ružomberku a nepodarí sa mi skĺbiť môj pracovný čas s účasťou na koncertnom vystupovaní. Muzika je však naozaj ako droga, a tak po chvíli začnem hrávať v skupine Dolly Booster z Banskej Bystrice, s ktorou chodíme hrávať prevažne po kluboch a opäť urobíme aj nejaké štúdiové nahrávky, z ktorými celkom úspešne bodujeme v rámci hitparády rádia Rebeca. Moje pôsobenie v Dolly Booster trvá zhruba jeden rok. Po nejakom čase ma opäť telefonicky kontaktuje Béďo Bernadič z Lipt. Mikuláša a opäť ma osloví vo veci záskoku, ale tento raz v skupine „Ploštín Punk“. Začnem teda hrávať v skupine Ploštín Punk, v ktorej sa na moje veľké potešenie stretávam s ľuďmi s nevšedným zmyslom pre humor a v ktorej si ako ľudia naozaj veľmi dobre rozumieme, dokonca tak dobre, že po krátkej dobe sa dohodneme s mojím účinkovaním v Ploštín Punku na stálo. Od roku 2006 som začal opäť hrávať aj so skupinou Liquid Boogie Roll a v rámci ročnej pauzy s „Ploštínom“ som sa stal aj členom Bansko Bystrickej skupiny „Fervido“, s ktorou som absolvoval niekoľko verejných vystúpení a nahral CD. Keďže od roku 2003 som ženatý a moja rodinka sa začala utešene rozrastať, po narodení štvrtého syna odchádzam zo skupiny Fervido a ostávam ako stály člen len v skupinách „Ploštín Punk“ a „Liquid Boogie Roll“, pričom s Liquidom chodíme hrávať pomerne zriedkavo. Skutočnosť, že v Ploštín Punk-u sme ako ľudia tak povediac „na jednej vlnovej dĺžke“, je pre mňa osobne veľmi dôležitá a verím, že sa to priaznivo odzrkadľuje a bude aj naďalej odzrkadľovať na našich vystúpeniach. Za seba musím povedať, že zážitky, ktoré máme či už z cesty na koncert alebo priamo z koncertu sú jednoducho skvelé, a keďže smiech lieči, tak verím, že zdravie nám potrvá ešte veľa rokov.



Posledná úprava: Ružomberok (08.10.2017, 9:02)
Webový priestor poskytuje firma Com-Trade, Lipt.Mikuláš
Created by PEMA servis, s.r.o., powered by TYPO3 CMS