Radio Plostin Punk YouTube kanal Plostin Punk FaceBook Stranka Plostin Punk Instagram Stranka Plostin Punk

Aktuálne

01/01/19

Svadba roka...

Ich príbeh sa začal viac ako trápne. V roku dvetisíc sedem vtedy rúči bubeníček zablúdil kdesi v kukuričnom poli na južnom Slovensku. A čo nevidí, oproti nemu štartuje štrnásťročná slečinka na kolieskových korčuliach. „Heš!“ povedal bubeníček, no darmo. „Daj mi paličku!“ prikázalo mu dievčatko. Bubeník to samozrejme pochopil inak. Vybral paličku, zamával ňou a vykročil oproti dievčatku. To zhíklo, hlavou mu prebehli všetky možné paragrafy a podľa dobre utajených zdrojov zvolalo: „Ešte nie, až po svadbe!“

Chodili spolu viac ako desať rokov. Palino ďalej tĺkol do bicích, Ajka hltala všetky možné písmená, riadky a odseky a dnes je z nej právnička. Mladá – no mladá – dvojica sa usadila v Bratislave. A aby nemuseli kapele, zvukárovi, šoférom a fanúšikom platiť alkohol, svadbu mali na gréckom ostrove Santorini. Brali sa v polovici septembra, tak prečo tento text prichádza až teraz? Dali sme im tri mesiace na rozmyslenie, avšak na naše prekvapenie sa neumlátili činelmi a sú stále spolu. 

Manželom Palinovi a Ajke želáme veľa šťastia, zdravia, lásky a životnej pohody. Nech celý život strávia spolu a berú ho s humorom aj vtedy, keď kvôli hypotéke budú musieť oželieť trebárs aj jednu z Paľkových šľapiek! A ozaj, zabudol som, tento text je kvôli kontroverznosti prístupný až čitateľom od päťdesiat rokov! Nesmú ho čítať v žiadnej právnickej kancelárii, banke, predajni brikiet, ani v domácnosti, členovia ktorej sa fotia s inými kapelami ako je Ploštín Punk!

02/08/17

25 rokov !

Milí naši fanúšikovia,

tak rýchlo ako ubehlo dvadsaťpäť rokov Ploštín Punku, tak rýchlo sa v minulosti stratil aj náš výročný koncert. Jeho príprava nebola ľahká, no dnes, keď sme si vydýchli, naň často a radi spomíname. Zahrali sme si piesne, ktoré sme neskúšali viac ako dvadsať rokov a sami sme sa čudovali, čo všetko nám pri nich behá po rozume. Pripomenuli sme si neopakovateľné trúbkové sóla Jana Frasňu Kubíčka, ktorý tradične nesklamal a opäť netrafil jediný tón. Rozžiarili sme Jara Maděru, s ktorým sme sa nevideli roky. Najskôr nám rozprával ako v Prahe roznáša balíky, potom, že potlesk, aký sme zožali, za celý svoj život nezažil. Sme radi, že harmonikárka Veronika Motýľová odolala tlaku Jana Frasňu Kubíčka, ktorý ju vyzýval do tanca priamo na pódiu a konečne nás považuje za partiu, ktorej sa nemusí báť! Dva koncerty v Liptovskom Mikuláši sme si naplno užili aj vďaka Vám, ľuďom, ktorí na naše vystúpenia prišli z celého Slovenska. Veríme, že ste sa bavili rovnako ako my a aj v ďalších rokoch nám zachováte svoju priazeň. Pretože bez nej by Ploštín Punk skončil už po svojom prvom vystúpení, nie to, aby si plánoval svoju dvadsiatu piatu sezónu! Ešte raz veľká vďaka a úcta Vám všetkým!

Na narodeninových koncertoch sme slávnostne odpremiérovali, ako darček pre našich fanúšikov video k pesničke " Z Liptova baby ", ktorá má rovnako ako kapela už 25 rokov. Video tvoria nezabudnuteľné momenty, ktoré sme spolu s Vami zažívali na našich koncertoch počas posledných dvoch letných sezón 2015/2016 a ako naše malé poďakovanie sme sa rozhodli, že si ho nenecháme len v našich súkromných archívoch, ale radi sa s ním s Vami podelíme. Tak pozerajte, spievajte, lajkujte, zdieľajte. We are the Ploooštín Punk!

Váš Ploštín Punk !

Zo života kapely...

Milióny našich fanyniek po celom svete, dve na Hutách a jedna v Žiari nad Hronom, sa od minulej soboty (6.6.2015), obliekajú do čierneho. Dôvodom je skutok, aký väčšina kapiel tají. Len Ploštín Punk sa k nemu hrdo hlási a dúfa, že mu prinesie ešte väčšiu popularitu. Jeden z našich dvoch bubeníkov, Ján Javornický, si tento deň vzal za manželku svoju dlhoročnú priateľku Mirku Dzuroškovú. Mirka je právnička a my veríme, že sa so svojim manželom nikdy súdiť nebude. A ak áno, nech mu nechá aspoň tie bubny, ktoré ho roky spájajú s Ploštín Punkom. Vieme, že nás poznáte inak ako v oblekoch, tak  na vysvetlenie. Okolo nevesty a ženícha zľava doprava stoja: romantik Ján Hrdko, ženích-čakateľ Pavel Rak, zadumaný Jozef Fašánok, kravaťák Ján Dzúr, na koláčiky pripravený Ján Droppa,šťastím žiariaci Alino Rak. Basgitarista Tomáš Mastiš do Liptovského Hrádku netrafil, klarinetista Ján Filka sa stratil počas svadobného obradu. A hoci poprel, že ho unieslo UFO, objavil sa až na hostine. Mladomanželom Javornickým želáme veľa šťastia, zdravia, lásky a životnej pohody.

05/20/15

Reportér medzi najlepšími!

Hoci na našich koncertoch najčastejšie vládne bláznivá nálada, každý z členov Ploštín Punku má aj svoju serióznu tvár. Ján Dzúr, ktorého Liptáci poznajú najmä ako zakladateľa a textára skupiny, je reportér, ktorý zbiera novinárske ceny. Vlani ako jeden z dvoch slovenských novinárov vôbec dostal Výročnú cenu Literárneho fondu a tento rok sa opäť zaradil medzi najlepších! Literárny fond mu pred pár dňami udelil Prémiu za novinársku tvorbu, keď ocenil tri jeho reportáže: Verní alkoholu, Gangy detí útočia a Zomierajú skôr. Ján Dzúr, ktorého najviac baví záhradka a cestovanie s vlastnou manželkou, pracuje v časopise Šarm. Ak vás bude niekto týrať, dajte mu vedieť...


Palino Rak

Z neskoršieho rozprávania som sa dozvedel, že pôvodne som sa mal volať Beátka, ale to by asi nebolo vhodné meno pre chlapca, tak mi dali meno Pavel, asi po otcovi...

Narodil som sa do muzikantskej rodiny a to z oboch strán. Môj prvý kontakt s hudbou bol už v 3. mesiaci života, kedy ma rodičia vzali na skúšku kapely Admirál, kde hrával strýko Alino Rak s ktorým brázdime spolu Slovensko, Čechy a iné krajiny tohto sveta v kapele Ploštín Punk, ale k tomu sa dostaneme približne v období mojich 16 rokov. Vráťme sa k tej inkriminovanej skúške kapely Admirál. (Všetko čo teraz poviem a napíšem mám z rozprávania maminy). Práve preto, že som mal len 3 mesiace, mala kapela súcit nad vtedy ešte nevinným dieťatkom a nechceli skúšať, lebo by mi to mohlo ublížiť (ten hluk myslím), no skúšať sa musí a vedela to aj mamina s otcom, tak ich presvedčili, aby sa nebáli a začali hrať. Kapela ich poslúchla, no asi by len málokto čakal, že malé dieťa dokáže pri takom obrovskom hluku zaspať a v spánku sa aj spokojne usmievať. „Dobre je, je to muzikant,“ povedali si páni z kapely. Ako som rástol, tak som pri každej príležitosti rád využil možnosť aspoň 2 krát si udrieť na bicie počas tvorivej pauzy. Vysvetlenie: mali sme auto značky Avia, ktorou otec kapelu vozieval na koncerty po celom Československu. To, že som sedel na stoličke a nedočiahol na pedále mi nevadilo, hlavne, že je rachot. V 6. roku života som nastúpil do ZŠ, ale zároveň aj do ZUŠ v Liptovskom Mikuláši na klavír k pani profesorke Eve Sališovej. Moja chuť stať sa bubeníkom stále rástla. Tento sen sa mi splnil až v mojich 14. rokoch, kedy ma mamina zobrala na koncert bratov Nedvědovcov do Bratislavy. Koncert bol super, ocitol som sa v dave medzi 22 000 ľuďmi a sníval o úspechu, ktorý by aj mne priniesol takúto masu ľudí. Po koncerte sme sa plný dojmov snažili nájsť auto, v ktorom ma čakalo prekvapenie. V tej tme som až po otvorení dvier na aute a následného rozsvietenia svetla zbadal a pochopil, prečo sa mamina celou cestou tak usmievala. Áno, v aute som si našiel moje prvé bicie značky Amati za skvelých 2500Sk. „No nekúp to za tu cenu!“ Takto sa začala moja muzikantská „kariéra.“ S kamarátom Martinom Hanusom sme si založili prvú kapelu, ktorá niesla názov Admirál junior, keďže jeho otec hral tiež v kapele Admirál spolu s mojim strýkom Alinom. Asi po 3 rokoch hrania si ma pozvala kapela Ploštín Punk ako hosťa na krst ich 2. CD s názvom „Z Liptova Baby“. Vraj mám nahradiť miesto Júliusa „Ďusa“ Petrusa, ktorý na poslednú chvíľu odriekol účinkovanie na krste. Na naučenie a naskúšanie s kapelou som mal len 3 týždne, a tak som sa chopil šance, zobral CD do skúšobne a učil sa, aby som nesklamal. Chalani mi povedali, že ak sa to bude dať počúvať, tak si ma budú brávať len na veľké akcie. No veľkou akciou sa stala každá, od dedinskej zábavy až po hrania na skutočne veľkých pódiách, kde bolo aj pár tisíc ľudí. Takmer súčasne som v mojich 16 rokoch prijal post bubeníka kapiel Rebro a Ploštín Punk. Ani neviem ako a bol som členom už v 3 kapelách. Z časových dôvodov som sa musel rozhodnúť a jednu kapelu opustiť, tak som sa rozhodol skončiť v kapele Admirál junior.

V roku 2007 som začal študovať na konzervatóriu v Bratislave odbor bicie nástroje. Tam som spoznal veľa kamarátov muzikantov, medzi ktorými bol aj Michal Chrenko, s ktorým som začal hrávať tesne po jeho účinkovaní v Superstar. Ak sa mám priznať, tak v dnešnej dobe, kedy som si vyskúšal rôzne zamestnania, môžem povedať, že jediné, čo skutočne viem, je trieskanie na bicie a dokážem sa tým aj uživiť a to zase len vďaka ľuďom, ktorí mi dali svoju dôveru a pozvali si ma či už na nahratie ich CD, alebo hneď aj do kapely. Jedným takým je aj Bobo Kantor, s ktorým sme od septembra 2010 hrali turné po Českej republike.



Posledná úprava: Stage Plan + Technické požiadavky "Rider" (11.02.2019, 12:36)
Webový priestor poskytuje firma Com-Trade, Lipt.Mikuláš
Created by PEMA servis, s.r.o., powered by TYPO3 CMS