Radio Plostin Punk YouTube kanal Plostin Punk FaceBook Stranka Plostin Punk Instagram Stranka Plostin Punk

Aktuálne

01/01/19

Svadba roka...

Ich príbeh sa začal viac ako trápne. V roku dvetisíc sedem vtedy rúči bubeníček zablúdil kdesi v kukuričnom poli na južnom Slovensku. A čo nevidí, oproti nemu štartuje štrnásťročná slečinka na kolieskových korčuliach. „Heš!“ povedal bubeníček, no darmo. „Daj mi paličku!“ prikázalo mu dievčatko. Bubeník to samozrejme pochopil inak. Vybral paličku, zamával ňou a vykročil oproti dievčatku. To zhíklo, hlavou mu prebehli všetky možné paragrafy a podľa dobre utajených zdrojov zvolalo: „Ešte nie, až po svadbe!“

Chodili spolu viac ako desať rokov. Palino ďalej tĺkol do bicích, Ajka hltala všetky možné písmená, riadky a odseky a dnes je z nej právnička. Mladá – no mladá – dvojica sa usadila v Bratislave. A aby nemuseli kapele, zvukárovi, šoférom a fanúšikom platiť alkohol, svadbu mali na gréckom ostrove Santorini. Brali sa v polovici septembra, tak prečo tento text prichádza až teraz? Dali sme im tri mesiace na rozmyslenie, avšak na naše prekvapenie sa neumlátili činelmi a sú stále spolu. 

Manželom Palinovi a Ajke želáme veľa šťastia, zdravia, lásky a životnej pohody. Nech celý život strávia spolu a berú ho s humorom aj vtedy, keď kvôli hypotéke budú musieť oželieť trebárs aj jednu z Paľkových šľapiek! A ozaj, zabudol som, tento text je kvôli kontroverznosti prístupný až čitateľom od päťdesiat rokov! Nesmú ho čítať v žiadnej právnickej kancelárii, banke, predajni brikiet, ani v domácnosti, členovia ktorej sa fotia s inými kapelami ako je Ploštín Punk!

02/08/17

25 rokov !

Milí naši fanúšikovia,

tak rýchlo ako ubehlo dvadsaťpäť rokov Ploštín Punku, tak rýchlo sa v minulosti stratil aj náš výročný koncert. Jeho príprava nebola ľahká, no dnes, keď sme si vydýchli, naň často a radi spomíname. Zahrali sme si piesne, ktoré sme neskúšali viac ako dvadsať rokov a sami sme sa čudovali, čo všetko nám pri nich behá po rozume. Pripomenuli sme si neopakovateľné trúbkové sóla Jana Frasňu Kubíčka, ktorý tradične nesklamal a opäť netrafil jediný tón. Rozžiarili sme Jara Maděru, s ktorým sme sa nevideli roky. Najskôr nám rozprával ako v Prahe roznáša balíky, potom, že potlesk, aký sme zožali, za celý svoj život nezažil. Sme radi, že harmonikárka Veronika Motýľová odolala tlaku Jana Frasňu Kubíčka, ktorý ju vyzýval do tanca priamo na pódiu a konečne nás považuje za partiu, ktorej sa nemusí báť! Dva koncerty v Liptovskom Mikuláši sme si naplno užili aj vďaka Vám, ľuďom, ktorí na naše vystúpenia prišli z celého Slovenska. Veríme, že ste sa bavili rovnako ako my a aj v ďalších rokoch nám zachováte svoju priazeň. Pretože bez nej by Ploštín Punk skončil už po svojom prvom vystúpení, nie to, aby si plánoval svoju dvadsiatu piatu sezónu! Ešte raz veľká vďaka a úcta Vám všetkým!

Na narodeninových koncertoch sme slávnostne odpremiérovali, ako darček pre našich fanúšikov video k pesničke " Z Liptova baby ", ktorá má rovnako ako kapela už 25 rokov. Video tvoria nezabudnuteľné momenty, ktoré sme spolu s Vami zažívali na našich koncertoch počas posledných dvoch letných sezón 2015/2016 a ako naše malé poďakovanie sme sa rozhodli, že si ho nenecháme len v našich súkromných archívoch, ale radi sa s ním s Vami podelíme. Tak pozerajte, spievajte, lajkujte, zdieľajte. We are the Ploooštín Punk!

Váš Ploštín Punk !

Zo života kapely...

Milióny našich fanyniek po celom svete, dve na Hutách a jedna v Žiari nad Hronom, sa od minulej soboty (6.6.2015), obliekajú do čierneho. Dôvodom je skutok, aký väčšina kapiel tají. Len Ploštín Punk sa k nemu hrdo hlási a dúfa, že mu prinesie ešte väčšiu popularitu. Jeden z našich dvoch bubeníkov, Ján Javornický, si tento deň vzal za manželku svoju dlhoročnú priateľku Mirku Dzuroškovú. Mirka je právnička a my veríme, že sa so svojim manželom nikdy súdiť nebude. A ak áno, nech mu nechá aspoň tie bubny, ktoré ho roky spájajú s Ploštín Punkom. Vieme, že nás poznáte inak ako v oblekoch, tak  na vysvetlenie. Okolo nevesty a ženícha zľava doprava stoja: romantik Ján Hrdko, ženích-čakateľ Pavel Rak, zadumaný Jozef Fašánok, kravaťák Ján Dzúr, na koláčiky pripravený Ján Droppa,šťastím žiariaci Alino Rak. Basgitarista Tomáš Mastiš do Liptovského Hrádku netrafil, klarinetista Ján Filka sa stratil počas svadobného obradu. A hoci poprel, že ho unieslo UFO, objavil sa až na hostine. Mladomanželom Javornickým želáme veľa šťastia, zdravia, lásky a životnej pohody.

05/20/15

Reportér medzi najlepšími!

Hoci na našich koncertoch najčastejšie vládne bláznivá nálada, každý z členov Ploštín Punku má aj svoju serióznu tvár. Ján Dzúr, ktorého Liptáci poznajú najmä ako zakladateľa a textára skupiny, je reportér, ktorý zbiera novinárske ceny. Vlani ako jeden z dvoch slovenských novinárov vôbec dostal Výročnú cenu Literárneho fondu a tento rok sa opäť zaradil medzi najlepších! Literárny fond mu pred pár dňami udelil Prémiu za novinársku tvorbu, keď ocenil tri jeho reportáže: Verní alkoholu, Gangy detí útočia a Zomierajú skôr. Ján Dzúr, ktorého najviac baví záhradka a cestovanie s vlastnou manželkou, pracuje v časopise Šarm. Ak vás bude niekto týrať, dajte mu vedieť...


Jano Filka

Narodil som sa ako prvé dieťa z dvoch súrodencov, ako Ján III. Otec bol Ján, starý otec bol Ján, mňa pokrstili tiež menom Ján. Od malička som bol dieťa, ktoré kade chodilo, tak spievalo. V škôlke na rôznych školských podujatiach, potom na základnej škole. Ako päť ročný som si rozbil čelo a keď mi ho pán doktor zašíval, môj otec povedal: Janko spievaj! A Janko spieval. Môj talent si všimla aj otcova sestra, ktorú sme volali tetka Ila. V tom čase bolo členkou folklórneho súboru Lúčnica, kde tancovala so svojim manželom a samozrejme aj spievala.

Keďže tetka Ila si všimla moje spevácke nadanie, postúpil som zo škôlkárskych besiedok do folklórneho súboru vo Vrábľoch. V súbore som účinkoval v relácii, ktorej názov si už nepamätám, ale tom čase ju vysielali v Československom rozhlase na okruhu Slovensko. Viem ale, že z nahrávania v rozhlase sme sa vrátili neskoro večer a ja som nemusel ísť na druhý deň do školy. Môj otec bol miestny dedinský štamgast, hrával na ústnej harmonike a rád spieval. Spolu s mamou si v všimli môj talent a rozhodli sa, že ma dajú do hudobnej školy. Chcel som byť gitarista, ale dali ma na klarinet. A aby mi nebolo smutno, v tom čase dali na harmoniku aj moju sestru a vedno sme mali chodievať autobusom do Ľudovej školy umenia v Zlatých Moravciach.

Túto časť nech nečíta moja mama: Hudobná výchova v ĽŠU bola dvakrát do týždňa, hodina teórie a hodina hry na klarinet. Moja starká - táto ma milovala, aj keď ma niekedy zbila alebo pokarhala, nikdy mi nepovedala inak ako Janko - mi vždy do Vrábľov v taške priniesla klarinet, zobrala tašku zo školy, dala pár korún na autobus a na obloženú žemľu. Ja som nastúpil do autobusu smer Zlaté Moravce. Avšak nie vždy som išiel na hodinu hry na klarinet k pánu učiteľovi Štefanovi Laktišovi. Občas som išiel do zmrzlinárne, peniaze minul na zmrzlinu a v správnom čase som sa vrátil domov, ako by sa nechumelilo. Už mama môže čítať ďalej.

Moja sestra, keď prestúpila k druhému učiteľovi, ktorý bol drsňák, namiesto hrania na harmonike celé hodiny preplakala. Nakoniec aj s hrou na harmonike skončila. Ja som úspešne ukončil prvý stupeň LŠU absolventským koncertom a išiel som študovať na gymnázium v Čechách. Predtým som ale cez Vianoce zahral na Jasličkových pobožnostiach v kostole vo Vrábľoch. Odchodom na gymnázium, mal byť mojej kariére hudobníka koniec. Počas gymnaziálnych čias sa v podstate nič hudobné u mňa nestalo.

Až na vysokej vojenskej škole v Liptovskom Mikuláši, som vstúpil do folklórneho súboru Váh. Učiteľ tanca Marián Székely, alias Mako, všetkým povedal, že aj drevo ako ja musí naučiť tancovať. Potom si ma všimli hudobníci zo súboru Váh. S nimi som odohral pár koncertov, pretože: nebolo by od veci mať v muzike klarinet. Nikoho iného nepoznali, tak som nastúpil. Ani tu som ale dieru do sveta hudby neurobil.

Ešte z vysokej školy mi ostal športový duch a to kulturistika. V roku 1988 som sa umiestnil v Prievidzi na treťom mieste v krajských pretekoch v kulturistike do 174 cm. Tomuto som ostal verný až do osudového stretnutia s ďalším nádejným kulturistom, ale najmä výborným hudobníkom a textárom Janom Dzúrom, s ktorým som sa stretol v posilňovni u Ľuba Hečka. Zistil som, že Jano vždy pred koncertom tvrdo trénuje, aby sa dobre pripravil na každé hranie. V slabej chvíli, doteraz neviem, čo ho k tomu viedlo, sa ma spýtal, či neviem hrať na nejaký hudobný nástroj. V mojej, ešte slabšej chvíli som sa priznal, že viem. Na klarinet. V tom momente som zložil konkurz do skupiny, vlastne som ani nevedel, ako sa tá kapela volá. Tak začal môj naozajstný hudobný život.

V kapele Ploštín punk účinkujem od roku 1993 až doposiaľ. Prešiel som s ňou všetkými starosťami aj radosťami. Radosť mi urobil Alino Rak, keď som ako policajt prišiel za ním na ihrisko v Liptovskom Hrádku a nariadil mu, že bude pôsobiť ako klávesák v skupine Ploštín punk. S čím súhlasil, lebo viete: Nemám rád násilie. Samozrejme radosť mám aj zo všetkých našich CD a odohratých koncertov. Radosť mala aj moja mama počas koncertu v Ladomerskej Vieske, kde plakala pod pódiom, lebo videla svojho syna po prvýkrát na doskách, ktoré znamenajú svet. Od roku 1992 sme prebrázdili spolu s kamarátmi z Ploštín punku celé Slovensko, hrali sme v Česku aj v Poľsku, kde sme išli najskôr na trhy a potom nás zaujímalo hranie. Páčilo sa mi aj v Maďarsku, kde Alino platil forintami, ktoré už desať rokov neboli v obehu.

Ešte výroky slávnych: J.F.K. /Ján Frasňa Kubíček/: "VIETE, KONCERTY, CDEČKA, FANYNKY"



Posledná úprava: Stage Plan + Technické požiadavky "Rider" (11.02.2019, 12:36)
Webový priestor poskytuje firma Com-Trade, Lipt.Mikuláš
Created by PEMA servis, s.r.o., powered by TYPO3 CMS