Radio Plostin Punk YouTube kanal Plostin Punk FaceBook Stranka Plostin Punk Instagram Stranka Plostin Punk

Aktuálne

02/08/17

25 rokov !

Milí naši fanúšikovia,

tak rýchlo ako ubehlo dvadsaťpäť rokov Ploštín Punku, tak rýchlo sa v minulosti stratil aj náš výročný koncert. Jeho príprava nebola ľahká, no dnes, keď sme si vydýchli, naň často a radi spomíname. Zahrali sme si piesne, ktoré sme neskúšali viac ako dvadsať rokov a sami sme sa čudovali, čo všetko nám pri nich behá po rozume. Pripomenuli sme si neopakovateľné trúbkové sóla Jana Frasňu Kubíčka, ktorý tradične nesklamal a opäť netrafil jediný tón. Rozžiarili sme Jara Maděru, s ktorým sme sa nevideli roky. Najskôr nám rozprával ako v Prahe roznáša balíky, potom, že potlesk, aký sme zožali, za celý svoj život nezažil. Sme radi, že harmonikárka Veronika Motýľová odolala tlaku Jana Frasňu Kubíčka, ktorý ju vyzýval do tanca priamo na pódiu a konečne nás považuje za partiu, ktorej sa nemusí báť! Dva koncerty v Liptovskom Mikuláši sme si naplno užili aj vďaka Vám, ľuďom, ktorí na naše vystúpenia prišli z celého Slovenska. Veríme, že ste sa bavili rovnako ako my a aj v ďalších rokoch nám zachováte svoju priazeň. Pretože bez nej by Ploštín Punk skončil už po svojom prvom vystúpení, nie to, aby si plánoval svoju dvadsiatu piatu sezónu! Ešte raz veľká vďaka a úcta Vám všetkým!

Na narodeninových koncertoch sme slávnostne odpremiérovali, ako darček pre našich fanúšikov video k pesničke " Z Liptova baby ", ktorá má rovnako ako kapela už 25 rokov. Video tvoria nezabudnuteľné momenty, ktoré sme spolu s Vami zažívali na našich koncertoch počas posledných dvoch letných sezón 2015/2016 a ako naše malé poďakovanie sme sa rozhodli, že si ho nenecháme len v našich súkromných archívoch, ale radi sa s ním s Vami podelíme. Tak pozerajte, spievajte, lajkujte, zdieľajte. We are the Ploooštín Punk!

Váš Ploštín Punk !

Zo života kapely...

Milióny našich fanyniek po celom svete, dve na Hutách a jedna v Žiari nad Hronom, sa od minulej soboty (6.6.2015), obliekajú do čierneho. Dôvodom je skutok, aký väčšina kapiel tají. Len Ploštín Punk sa k nemu hrdo hlási a dúfa, že mu prinesie ešte väčšiu popularitu. Jeden z našich dvoch bubeníkov, Ján Javornický, si tento deň vzal za manželku svoju dlhoročnú priateľku Mirku Dzuroškovú. Mirka je právnička a my veríme, že sa so svojim manželom nikdy súdiť nebude. A ak áno, nech mu nechá aspoň tie bubny, ktoré ho roky spájajú s Ploštín Punkom. Vieme, že nás poznáte inak ako v oblekoch, tak  na vysvetlenie. Okolo nevesty a ženícha zľava doprava stoja: romantik Ján Hrdko, ženích-čakateľ Pavel Rak, zadumaný Jozef Fašánok, kravaťák Ján Dzúr, na koláčiky pripravený Ján Droppa,šťastím žiariaci Alino Rak. Basgitarista Tomáš Mastiš do Liptovského Hrádku netrafil, klarinetista Ján Filka sa stratil počas svadobného obradu. A hoci poprel, že ho unieslo UFO, objavil sa až na hostine. Mladomanželom Javornickým želáme veľa šťastia, zdravia, lásky a životnej pohody.

05/20/15

Reportér medzi najlepšími!

Hoci na našich koncertoch najčastejšie vládne bláznivá nálada, každý z členov Ploštín Punku má aj svoju serióznu tvár. Ján Dzúr, ktorého Liptáci poznajú najmä ako zakladateľa a textára skupiny, je reportér, ktorý zbiera novinárske ceny. Vlani ako jeden z dvoch slovenských novinárov vôbec dostal Výročnú cenu Literárneho fondu a tento rok sa opäť zaradil medzi najlepších! Literárny fond mu pred pár dňami udelil Prémiu za novinársku tvorbu, keď ocenil tri jeho reportáže: Verní alkoholu, Gangy detí útočia a Zomierajú skôr. Ján Dzúr, ktorého najviac baví záhradka a cestovanie s vlastnou manželkou, pracuje v časopise Šarm. Ak vás bude niekto týrať, dajte mu vedieť...

04/08/15

20 rokov od krstu 1. CD Nás čaká Hollywood

Dnes, 8. apríla 2015, je to presne 20 rokov, čo sme v Posádkovom dome armády v Liptovskom Mikuláši, krstili naše prvé CD - Nás čaká Hollywood. Krstný otec Pavel Moravec, kamera Palo Ballo. CD-čko sme ešte v ten večer šli pokrstiť aj na (v tom čase) vychýrenú diskotéku Helios do Domu kultúry. Z pôvodnej zostavy v tej dnešnej neúčinkujú len basák Peter "Béďo" Bernadič (s motýlikom) a trubkár Jano "Frasňa" Kubíček. Bubeník Palino Rak mal v tom čase nevinných 12 rokov, no o 4 roky neskôr už s nami krstil našu dvojku: Z Liptova baby...


Alino Rak

Nikdy som nepochyboval o tom, že sa raz stanem muzikantom. Otec hrával v kapele okresného formátu a tak sa hudba na mňa valila odmalička. Dostalo sa mi aj hudobného vzdelania. Dva mesiace som chodil súkromne na husličky, ale keď zvýšili školné, musel som prestať, nemali sme na to. Potom prišiel akordeon v hudobnej škole a ako obligátny nástroj jeden rok aj hra na klarinete a saxofóne. No ale ako by to v čase big beatu bolo bez gitary. Pmätám si presne na moju prvú pesničku, čo som na nej zvládol. Volala sa „Nervózna família“ a mala len dva akordy, vlastne tri – G, D a dokonca aj D7. Aký som bol na seba hrdý. Prvý koncert nedal na seba dlho čakať. S kamarátmi sme založili skupinu, nacvičili 4 pesničky, jedno doobedie sme zohnali zosilovač a poobede už v trojke hrali na základnej škole na maškarnom plese. Keď sme tie štyri pesničky točili už asi štvrtý krát a všetkým riadne liezli na nervy, môj učitel z hudobnej školy nám taktne navrhol menšiu prestávku. So strednou školou prišiel prechod na basgitaru, nemal v rámci študentskej kapely kto na ňu hrať a tak prischla mne. Doteraz si myslím, že som mal pri nej zostať, zo všetkých nástrojov mi išla asi najlepšie.

     Počas štúdií na VŠ som si prilepšoval v kapele s otcom, dáka korunka na internátny život vždy prišla vhod. A tak som pendloval medzi Bratislavou a Lipt.Mikulášom skoro každý týždeň. Bola to veľká sranda. Stabilne som síce basoval, ale keď neprišiel bubeník, tak do bicích trieskal-mimochodom celkom slušne gitarista, no a keď meškal aj ten, musel som nejaké to kolo na bicie zaskočiť ja. Aj v obyčajnom valčíku som za pesničku dokázal spraviť 100 brejkov za minútu. Vôbec sa nečudujem, že pri mojej snahe, trošku sa na tie bicie naučiť, prišiel sa sused sťažovať, že mu barany nechcú žrať, aby som už prestal. S ukončením VŠ prišla dilema, čo ďalej. Prišla povinná vojna, v snahe uniknúť s kasární sme so „spolubojovníkmi“ založili country skupinu, dostali opušťák, aby sme si išli domov po nástroje a potom nikdy nevystúpili...

     Tesne pred koncom vojenčiny prišla ponuka so skupiny Admirál, vtedy veľmi slávnej Mikulášskej kapely. Odchádzal klávesák tak oslovili mňa. Výhrady, že ja som harmonikár a nie klavirista zmietol kapelník zo stola s tým, že stačí, keď zaberiem hlavne pravou rukou, ľavá nie je taká podstatná. Ponuka to bola taká lákavá, že aj napriek uvedenému som prikývol a .... zostal v Admirále celých 16 rokov, až do ukončenia činnosti kapely. Boli to krásne časy. Dedinské zábavy, svadby, plesy,  koncerty po Slovensku a niekoľko i v Čechách, ale i súťaže, festivaly, vlastná tvorba, nahrávanie v rozhlase, stálo by to za osobitnú kapitolu.   

Len tak námatkou. S Admirálom sme sa pravidelne zúčastňovali súťaže o Zlatý štít Liptova, najskôr ako súťažiaci a potom aj ako sprievodná kapela. Pozbierali sme rôzne ocenenia, asi najkrajšie bolo víťazstvo v celoslovenskej súťaži Bystriclé zvony, alebo laureátstvo na FPP v Martine v roku, keď sa stal laureátom aj Robo Grigorov so skupinou Prešporok, skupina MHP s Haberom a čestné uznanie dostal Peter Nagy. Rád spomínam aj na nahrávanie vlastných pesničiek v rozhlase, pričom sme si trúfli aj na fušku k TV seriálu Vtáčatá. Od istého času sme hrávali tzv. medziročné koncerty, kde sa na naše pozvanie zúčastnili napr. Janko Lehotský s Modusom, skupina „300 hrmených“ s Paľom Haberom a Andrejom Šebanom, skupina „AC+“, Ivona Novotná /neskoršia speváčka Modusu/ a Milan Vyskočáni, Laco Kozusnik /Nagyov gitarista z Indiga/, ostravská roková kapela Citrón, skupina TEAM vtedy ešte bez Haberu a mnohí ďalší.  

     Po skončení admirálskej éry prišla ďalšia – punkáčska.  Ponuku nastúpiť po Eve Varekovej mi prišiel zdeliť Jano Filka v uniforme policajta. Keby nie tejto skutočnosti, asi by som odmietol. A nemal som šajnu, do čoho idem. Ale potom som uvidel video z prvého koncertu Ploštín punku na Folk Tatry a slzy mi od smiechu tiekli štvorstupom.  No a keď z niečoho trčí zábava, to je niečo pre mňa. Nezaváhal som a dobre som spravil. Po miernych personálnych výmenách sa z tohto zoskupenia stala výborná partia, ktorej mám česť byť súčasťou už 20rokov. A snáď ešte nejakú chvíľu spolu vydržíme.



Posledná úprava: Ružomberok (08.10.2017, 9:02)
Webový priestor poskytuje firma Com-Trade, Lipt.Mikuláš
Created by PEMA servis, s.r.o., powered by TYPO3 CMS