Radio Plostin Punk YouTube kanal Plostin Punk FaceBook Stranka Plostin Punk Instagram Stranka Plostin Punk

Aktuálne

02/08/17

25 rokov !

Milí naši fanúšikovia,

tak rýchlo ako ubehlo dvadsaťpäť rokov Ploštín Punku, tak rýchlo sa v minulosti stratil aj náš výročný koncert. Jeho príprava nebola ľahká, no dnes, keď sme si vydýchli, naň často a radi spomíname. Zahrali sme si piesne, ktoré sme neskúšali viac ako dvadsať rokov a sami sme sa čudovali, čo všetko nám pri nich behá po rozume. Pripomenuli sme si neopakovateľné trúbkové sóla Jana Frasňu Kubíčka, ktorý tradične nesklamal a opäť netrafil jediný tón. Rozžiarili sme Jara Maděru, s ktorým sme sa nevideli roky. Najskôr nám rozprával ako v Prahe roznáša balíky, potom, že potlesk, aký sme zožali, za celý svoj život nezažil. Sme radi, že harmonikárka Veronika Motýľová odolala tlaku Jana Frasňu Kubíčka, ktorý ju vyzýval do tanca priamo na pódiu a konečne nás považuje za partiu, ktorej sa nemusí báť! Dva koncerty v Liptovskom Mikuláši sme si naplno užili aj vďaka Vám, ľuďom, ktorí na naše vystúpenia prišli z celého Slovenska. Veríme, že ste sa bavili rovnako ako my a aj v ďalších rokoch nám zachováte svoju priazeň. Pretože bez nej by Ploštín Punk skončil už po svojom prvom vystúpení, nie to, aby si plánoval svoju dvadsiatu piatu sezónu! Ešte raz veľká vďaka a úcta Vám všetkým!

Na narodeninových koncertoch sme slávnostne odpremiérovali, ako darček pre našich fanúšikov video k pesničke " Z Liptova baby ", ktorá má rovnako ako kapela už 25 rokov. Video tvoria nezabudnuteľné momenty, ktoré sme spolu s Vami zažívali na našich koncertoch počas posledných dvoch letných sezón 2015/2016 a ako naše malé poďakovanie sme sa rozhodli, že si ho nenecháme len v našich súkromných archívoch, ale radi sa s ním s Vami podelíme. Tak pozerajte, spievajte, lajkujte, zdieľajte. We are the Ploooštín Punk!

Váš Ploštín Punk !

Zo života kapely...

Milióny našich fanyniek po celom svete, dve na Hutách a jedna v Žiari nad Hronom, sa od minulej soboty (6.6.2015), obliekajú do čierneho. Dôvodom je skutok, aký väčšina kapiel tají. Len Ploštín Punk sa k nemu hrdo hlási a dúfa, že mu prinesie ešte väčšiu popularitu. Jeden z našich dvoch bubeníkov, Ján Javornický, si tento deň vzal za manželku svoju dlhoročnú priateľku Mirku Dzuroškovú. Mirka je právnička a my veríme, že sa so svojim manželom nikdy súdiť nebude. A ak áno, nech mu nechá aspoň tie bubny, ktoré ho roky spájajú s Ploštín Punkom. Vieme, že nás poznáte inak ako v oblekoch, tak  na vysvetlenie. Okolo nevesty a ženícha zľava doprava stoja: romantik Ján Hrdko, ženích-čakateľ Pavel Rak, zadumaný Jozef Fašánok, kravaťák Ján Dzúr, na koláčiky pripravený Ján Droppa,šťastím žiariaci Alino Rak. Basgitarista Tomáš Mastiš do Liptovského Hrádku netrafil, klarinetista Ján Filka sa stratil počas svadobného obradu. A hoci poprel, že ho unieslo UFO, objavil sa až na hostine. Mladomanželom Javornickým želáme veľa šťastia, zdravia, lásky a životnej pohody.

05/20/15

Reportér medzi najlepšími!

Hoci na našich koncertoch najčastejšie vládne bláznivá nálada, každý z členov Ploštín Punku má aj svoju serióznu tvár. Ján Dzúr, ktorého Liptáci poznajú najmä ako zakladateľa a textára skupiny, je reportér, ktorý zbiera novinárske ceny. Vlani ako jeden z dvoch slovenských novinárov vôbec dostal Výročnú cenu Literárneho fondu a tento rok sa opäť zaradil medzi najlepších! Literárny fond mu pred pár dňami udelil Prémiu za novinársku tvorbu, keď ocenil tri jeho reportáže: Verní alkoholu, Gangy detí útočia a Zomierajú skôr. Ján Dzúr, ktorého najviac baví záhradka a cestovanie s vlastnou manželkou, pracuje v časopise Šarm. Ak vás bude niekto týrať, dajte mu vedieť...

04/08/15

20 rokov od krstu 1. CD Nás čaká Hollywood

Dnes, 8. apríla 2015, je to presne 20 rokov, čo sme v Posádkovom dome armády v Liptovskom Mikuláši, krstili naše prvé CD - Nás čaká Hollywood. Krstný otec Pavel Moravec, kamera Palo Ballo. CD-čko sme ešte v ten večer šli pokrstiť aj na (v tom čase) vychýrenú diskotéku Helios do Domu kultúry. Z pôvodnej zostavy v tej dnešnej neúčinkujú len basák Peter "Béďo" Bernadič (s motýlikom) a trubkár Jano "Frasňa" Kubíček. Bubeník Palino Rak mal v tom čase nevinných 12 rokov, no o 4 roky neskôr už s nami krstil našu dvojku: Z Liptova baby...


2005

Január prešiel pomerne pokojne. Mali sme zahrať na pretekoch psích záprahov na Donovaloch, no nakoniec z toho akosi zišlo. Ponúk na plesy tiež nebolo veľa a a plesali sme len raz - v ružomberskej Kultúre. Vo februári nám klávesák Alino oznamuje, že v lete chce odísť na tri mesiace do Austrálie.

Už nejaký čas tam má obidvoch svojich synov a sám zatúžil na staré kolená po zdokonalení v angličtine. Súhlas na odchod mu udeľujeme. Aspoň si v lete konečne oddýchneme.  V marci opäť hráme našim kamarátom z kežmarského Kovospolu. Hneď po Veľkej noci sme sa nechali zlákať do zafajčeného kulturáku v Liskovej, kde nádejný politik Zigo organizuje tanečnú zábavu. Až v máji sa začínajú hrnúť ponuky na vystúpenia a hneď tretieho, odpálime koncert na vysokoškolských internátoch v Žiline. Slovensko v tomto čase žije hokejom a mnohí sa už vidia ako majstri sveta. Z toho dôvodu sme aj pozvaní do párty stanu v Ružomberku, kde sa aj napriek tomu, že prehrávame s Kanadou odohrá bujará tancovačka. My hráme a medzi odposluchy a stojany nám priebežne padajú podgurážení fandovia. Ďalší víkend sa presúvame do Levíc na Levický jarmok, kde máme slušnú fanúšikovskú základňu. Napriek problémom s ozvučením sa koncert vydarí a diváci aj usporiadatelia nám ďakujú za výbornú atmošku. Dokonca sa aj zastrájajú pozvánkou na Silvestra. Toto vystúpenie je zároveň posledným „živým“ vystúpením pred prichádzajúcim letom, pretože 26. mája odlieta Alino do teplých krajín. Deň na to, už len na half (polovičný playback) stíhame dve akcie v jeden deň. Z programu Slnko v sieti v Dome kultúry v L.Mikuláši sa urýchlene presúvame do L.Hrádku, kde nás už čakajú zamestnanci a rodinní príslušníci spoločnosti Tesla, ktorá má opäť po piatich rokoch svoje športové dni. Na rovinu priznáme farbu, že nie sme kompletní a na halfplayback pálime jednu pesničku za druhou. Po takmer dvoch hodinách balíme kufre a ideme domov. Počasie na začiatku leta je viac daždivé ako slnečné. Kvôli prietrži mračien, tesne pred odchodom, odpadá 10.júna vystúpenie v Starej Turej. O deň neskôr, s hlavou otočenou k oblakom tipujeme, či do večera zaprší alebo nie. Fitness B na Podbrezinách v L.Mikuláši oslavuje svoje desiate výročie vzniku a my prichádzame urobiť trocha náladu na tomto najväčšom mikulášskom sídlisku. Ľudia sú takí vďační, že nám aj napriek upozorneniam lezú na pódium. Jedna fotografovania chtivá dáma na pódiu zakopne a my sme nútení prerušiť vystúpenie, aby sa pozbierala a odišla. Až po tom sa dav ako-tak umierni a dve minúty po 22.hodine končíme sobotňajšiu veselicu. V polovičke júla máme opäť ponuku „dva v jednom“. Na termálnom kúpalisku Bešeňová máme zahrať kúpajúcim a následne sa presunúť do neďalekej obce Lúčky, kde je zase miestna slávnosť. Kúpalisko je obrovským trápením, pretože hráme na futbalovom ihrisku s ozvučením do väčšej obývačky. Pár návštevníkov aj zablúdi k nášmu pódiu, niektorí dokonca aj na niekoľko pesničiek posedia. Zo skupinky skalných, ktorí sedia od začiatku do konca sa nakoniec vykľujú domorodci, ktorí prišli na kúpalisko špeciálne kvôli nám. Po nás prichádza vystúpenie Petra Lipu a dážď, ktorý nie je v tomto lete ničím nezvyčajným. Z miestnych novín sa dodatočne dozvedáme, že sme robili Lipovi predkapelu a hoci nehráme špičkovú muziku, náladu urobiť vieme. Na Lúčkach je to o inom. Miestny amfiteáter je plný, pohostenie gulášikom, či pečenými kuriatkami nechýba a aj vystúpenie sa vydarí nad všetky očakávania. Unavení, ale spokojní odchádzame domov. Týždeň potom sa vezieme až do Kysuckého Nového Mesta, kde je opäť jarmok a my ako hlavný bod sobotňajšieho večerného programu. Kysucké publikum je vnímavé, sedí a počúva a až ku koncu sa pár tanca chtivých pustí pod pódiom do pôsobivých vývrtiek, pričom jednému sa podarí zrušiť reflektor osvetľujúci pódium.

Ako už tradične na prelome prázdnin sme zaradení v programe country festivalu Pod Skalkou v Liptovskom Hrádku. Napriek tomu, že sme stále bez Alina a len halfujeme, je to jedno z najlepších vystúpení tohto roka a dve hodiny produkcie utečú ako voda. Oproti tomu v Liptovských Revúcach, kde sa koná súťaž vo varení bryndzových halušiek je hádam najhoršia aparatúra, akou sme kedy počas našej existencie boli ozvučení. Výkonový zosilňovač v špičkách vypína a tak je naša produkcia bezpečná, lebo je prerušovaná drobnými pauzami. Na športových hrách v Ploštíne zase čakáme na chýbajúcu fázu a vystúpenie má takmer dvojhodinový sklz. Napriek tomu, že je už všade tma a pomaly začína padať rosa sa v našej rovnomennej obci národ baví a juchá. Tanečník Fero sa chce silou-mocou rovnako zviditeľniť ako náš Majki, no niekoľkokrát mu to musia organizátori prekaziť a zložiť ho z pódia. Zato Majkimu sa darí a za večer si vytancuje skoro tisícku! Hoci sa Alino na konci augusta opálený vracia z Austrálie, tak aj naďalej halfujeme. Opäť v obci Lúčky, ale tentoraz v liečebnom dome Choč hráme presilovku a potom na Hornoliptovskom jarmoku, kde sme v úlohe volavky, ktorá ma k pódiu pritiahnuť čo najviac ľudí. Po našom 40 minútovom úvode sa slova ujímajú organizátori jarmoku a pochvaľujú si účasť pod pódiom. Tak prešlo 9 mesiacov z tohto roku a okrem vystúpenia na Kysuciach sme sa ďalej z domu nedostali. Až sa zrazu ozvú zástupcovia obce Modrý Kameň, ktorí nás pozývajú na ich Gaštanové slávnosti. Hoci sa jedná o najmenšie slovenské mesto, neodradí ich ani výška honoráru, ba práve naopak, predháňajú sa v pohostinnosti. Vystúpenie na ploche odmrznutého hokejového štadióna sa nadmieru vydarí a my sa stávame zajatcami organizačného štábu. Pohostenia od výmyslu sveta a prosby, aby sme zostali do rána nemajú konca kraja. Hoci neradi, opúšťame týchto dobrých ľudí a po polnoci smerujeme domov na Liptov. Živého koncertu sa nedočkali ani diváci na Folk-Tatry, pretože v októbri sa nášmu basákovi rodí ďalší syn a on musí doma robiť au-pair. V decembri si už len strihneme jednu firemnú párty a hotovo!

Rok 2005 je za nami a my môžeme bilancovať. Hoci sme si mysleli po Alinovom ohlásení cesty do Austrálie, že sa budeme nudiť – nestalo sa tak. Hrali sme, presnejšie halfovali, s väčšími alebo menšími úspechmi. To však spôsobilo zistenie, že na Ploštín Punk sa už nechodí počúvať texty a porovnávať muzikantské výkony. Na Ploštín Punk sa už len chodí juchať a často podguráženému publiku je jedno, či sú na pódiu šiesti, alebo traja, či sa hrá naživo alebo na half. Hmm, hmm....



Posledná úprava: Ružomberok (08.10.2017, 9:02)
Webový priestor poskytuje firma Com-Trade, Lipt.Mikuláš
Created by PEMA servis, s.r.o., powered by TYPO3 CMS